Vianočné tradície u nás a v Škandinávii

Už čoskoro prídu najobľúbenejšie sviatky z celého roka, a to Vianoce. Okrem Ježiška a darčekov sa s Vianocami spája veľa tradícií a zvykov. Ale viete kde sa vzali? A ako oslavujú magické Vianoce na severe a kto im nosí darčeky? Poďme to spoločne preskúmať!

Tradičné české Vianoce

Vianočný stromček a imelo

Vianočný stromček, ako ho poznáme, je veľmi mladou tradíciou. Prvýkrát sa objavil vianočný stromček začiatkom predminulého storočia, v roku 1812. Vo svojom byte v Prahe-Libni ho v salóne nazdobil riaditeľ Stavovského divadla Jan Karel Leibich. Ten pozval svojich priateľov hercov s manželkami ku štedrovečernému stolu, kde kraľovala nazdobená jedľa s ozdobami a sviečkami. Ozdobený stromček vzbudil veľkú pozornosť a už budúce Vianoce sa objavil v mnohých meštianskych domácnostiach. Na dedinách sa tento zvyk ujal až takmer o sto rokov neskôr. Do tej doby sa stromček vešal špičkou dole nad stôl a bol zdobený jablkami, orechmi a medovníčkami.

Imelo

„Kto sa pod imelom pobozká, druhému sa zapáči.“ Imelo si domov kupujeme zelené, postriebrené alebo pozlátené a najčastejšie je zavesované nad stôl alebo dvere. Aby prinieslo šťastie, má sa správne imelo darovať. Málokto však vie, že pravé šťastie prinesie iba zelené imelo, ktoré dostaneme zadarmo. Šťastie si totiž nemožno kúpiť a tak sa pri vianočných návštevách hodí so sebou vetvičku priniesť.

České vianočné tradície x severské Vianoce

Štedrovečerná večera s kaprom

Štedrovečerná večera s vyprážaným kaprom patrí medzi najmladšie vianočné tradície. Kapor sa na vianočnom stole začal objavovať až na začiatku 19. storočia. Predtým boli ryby skôr vzácnosťou a objavovali sa v zámožných rodinách alebo rybníkárskych oblastiach. Jedli sa predovšetkým polievky a strukovinové jedlá. Napríklad hrach, hrachová polievka či „pučálka“, čo je jedlo z naklíčeného hrachu, sa hojne vyskytovali, pretože vraj zaručovali stravníkom hojnosť na celý budúci rok. Štedrovečerná večera tiež obsahovala hubové omáčky, šošovicu, „kuba“, sušené a varené ovocie, mlynské a kukuričné kaše poliate medom alebo sirupom. Pôvodne sa kapor pripravoval na čierno. Tri dni vopred sa varil v sladkej omáčke s perníkom, orechami a slivkami. Vyprážaného kapra priniesla až M. D. Rettigová vo svojej kuchárke. Súčasťou štedrovečernej večere sa stal v 50. rokoch 20. storočia.

Po večeri sa krája jablko. Kto vo svojom jablku nájde päťcípu hviezdu zo zdravých jadierok, môže byť spokojný. V budúcom roku ho čaká zdravie a šťastie. Ak je miesto hviezdy krížik, hrozí najhoršie. Osudu sa však dá pomôcť výberom veľkého a zdravého jablka. Rovnaké je to aj s vlašským orechom. Ak je jadro dobré, čaká vás zdravie a šťastie.

Prasiatko, olovo, škrupinky, črievičky

Zlaté prasiatko

Tradícia, o ktorej sa tvrdí, že ak vydržíte nejesť do štedrovečernej večera, tak sa vám večer zjaví zlaté prasiatko, ktoré vám zaručí hojnosť a dobrú úrodu na celý budúci rok. Príbeh zlatého prasiatka vznikol pravdepodobne u prastarých pohanov a spája sa so sviatkom zimného slnovratu, so symbolikou nadchádzajúcej úrody, prosperity.

Liatie olova

Tento zvyk údajne pochádza z krajín s pôvodne keltským osídlením. Keltskí druidi prevzali tajomstvo veštenia od veľkňazov z bájnej Atlantídy, preto je liatie olova vzťahované ku keltskej mágii vody. Podľa tvaru, do ktorého olovo vo vode stuhne, hádame, čo dotyčného čaká. Výsledný tvar olova je tiež možné čítať ako odpoveď na vopred položenú otázku. Na začiatku 20. storočia sa ešte olovo bežne lialo na Vianoce v každej rodine.

Škrupinkové lodičky

Vlašské orechy sa rozpolia a do vyprázdnených polovíc škrupín sa pripevní maličká sviečka. Orechová lodička so zapálenou sviečkou sa vypustí do väčšej nádoby s vodou. Keď vydrží svietiť dlho, čaká vás dlhý život. Ak sa lodička vydá na voľnú vodu, do života vám vstúpi cestovanie. Zostala pri brehu? Zostanete doma.

Hádzanie črievičky

Aby slobodné dievča zistilo, či sa budúci rok vydá, pýta sa osudu pomocou črievice hodenej za hlavu. Ak dopadne pätou ku dverám, zostane aj naďalej slobodná. Pokiaľ ale topánka zamieri špičkou z dverí von, čakajú dievča vydaj a odchod od rodičov.

Severské Vianoce

V Škandinávii sú Vianoce veľkou udalosťou a ihličnatý stromček nechýba v žiadnom dome. Väčšinou má vyhradené miesto uprostred izby, aby sa okolo neho mohlo tancovať. Ku stromčeku sa sústredí všetko vianočné dianie. Vianočné stromčeky nechýbajú ani na námestí alebo v obchodoch. Súčasťou Vianoc sú aj vence a štyri sviečky. Pre Dánov predstavujú horiace sviečky štyri symboly – obdobie ľudského života: detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Výzdoba stromčekov príliš farbami nehýri. Nesie sa v duchu bielej, číreho skla a drevených či slamených doplnkov.

Tradícia aj pre vtáčikov

Typická vianočná tradícia pre celú Škandináviu je zavesovanie vtáčích tyčí na stromčeky vedľa domov, takzvaný julkärven. Ľudia veria, že ak vtáky na Vianoce dostanú vlastný snop z dobrého obilia, nebudú im potom pri budúcom zbere ničiť úrodu, pretože nebudú nenásytní.

Štedrovečerná večera

Na stole nesmie chýbať hus, kačica, teplá šunka, bravčové pečené s červenou kapustou, treska s korením, reďkovkou a horúcou ryžou poliatou studeným mliekom, pivný či pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp s mandľou vo vnútri. K tomu sa tiež viaže tradícia hľadania mandle. Kto mandličku vo svojom ryžovom nákype nájde, dostane špeciálny darček.

Kto nosí darčeky?

Vo Fínsku nosí vianočné darčeky Ukko. Má dlhú biely bradu a nosí červenú čiapku s rolničkou. Oblečený je v červenom kabáte. Sprevádzajú ho jeho pomocníci a ochrancovia – malí veselí mužíčkovia, ktorí majú kabátiky s bielou kožušinou. Dobré deti dostanú darčeky, tie neposlušné odnesie Ukko do ľadového kráľovstva.

V Nórsku deti dostávajú darčeky 24. decembra a nosí ich škriatok Nisse, ktorý je oblečený v nohaviciach, kožuchu a čiapke s bielou kožušinkou. Charakteristické sú pre neho dlhé biele fúzy a modré oči. S darčekmi väčšinou prichádza počas štedrovečernej večere, slušnosťou je ponúknuť mu pohárik niečoho ostrejšieho. A tak je ďalším poznávacím znakom mužíčka Nisse červený nos.

Vianočné darčeky vo Švédsku nosí malý deduško s menom Jultombe (alebo Jultomten). Chodí spolu so škriatkami Julnissar. Škriatkovia najprv zaklopú a potom hodia darčeky domov otvoreným oknom. To dalo švédskym vianočným darčekom názov – julklappa. Slovo klappa totiž znamená švédsky klopanie.